Buďme radi, že sme radi.

Autor: Paulína Jelínková | 8.4.2016 o 19:06 | Karma článku: 2,32 | Prečítané:  609x

Hovorí sa: „Všade dobre, doma najlepšie“. Ako sme na tom ale v skutočnosti s vysokými školami a ich poplatkami? 

Hovorí sa: „Všade dobre, doma najlepšie“. Môže byť pravdou, že na Slovensku máme najlepšie bryndzové halušky a najkrajšie ženy, ak však ale riešime otázku vysokých škôl, sme ďaleko pod hranicou európskeho štandardu. Nebudem sa teraz odvolávať na konkrétne prieskumy, články, či výroky odborníkov vo veci. Na internete je ich množstvo, dokonca väčšina sa zhoduje. Minimálne v jednej veci. Slovensko vychováva veľa prekvalifikovaných odborníkov, ktorí sa nevedia reálne zamestnať vo vyštudovaných odboroch. Česť výnimkám. Opomeniem technické odbory, ktoré sú malým želiezkom v ohni slovenských vysokých škôl. Slovenská technická univerzita sa umiestnila na prvých priečkach spomedzi slovenských, ba dokonca aj českých škôl, čo sa vedy týka. Hlavne v oblasti IT, stavebníctvo a chemický priemysel. Z osobnej skúsenosti však viem, že vyštudovať STU-čku nie je prechádzka ružovou záhradou. Čo je aj dobre, pretože ak by to tak nebolo, bol by chemikom každý. Napríklad aj ja. V tomto článku sa však nejdem sťažovať na odbor, ktorý som nedoštudovala, aj keď podnetov na sťažovanie mi táto škola dala mnoho. Výber to bol môj, rozhodnutie taktiež. Mladí ľudia sa po maturite majú rozhodnúť. Môžu ísť ďalej študovať na vysokú školu, či inak si prehlbovať doteraz získané vedomosti, môžu ísť pracovať alebo cestovať. Možností je teraz neúrekom. Mnohí si zvolia štúdium na vysokej škole. Vybrať si však správnu školu je veľakrát ťažšie ako rozhodnutie, či si spravíte vifonku s príchuťou kuraťa alebo zeleniny. Univerzita, či vysoká škola by predsa mali rozhodnúť o budúcnosti mladého nádejného študenta. Zdokonaliť ho v konkrétnej oblasti a ešte viac rozšíriť obzory a všeobecné vedomosti. Je to vtipné, keď si uvedomíte, že približne sedemnásť ročný človek sa musí rozhodnúť čím chce byť. A bohužiaľ, smetiarska vysoká škola neexistuje. :(

Ak po semestri, či akomkoľvek inom časovom období strávenom na akademickej pôde usúdite, že vaše mladícke rozhodnutie nebolo ideálne, môžete zo školy odísť. Zadarmo to ale nebude. Okrem toho, že ste do školy investovali čas, peniaze na rôzne pomôcky a knihy, stratili ste aj právo na bezplatné štúdium. Aspoň na za ten čas, ktorý ste už študovali. V praxi to znamená, že ak odídete zo školy čo i len jeden deň od oficiálneho zápisu do štúdia, štát to berie tak, akoby ste odštudovali jeden rok. A to znamená, že ak sa následne dostanete na inú vysokú, štát vám preplatí už len dva roky a jeden rok si budete musieť doplácať sami. Výška, ktorú musíte škole zaplatiť sa pohybuje v závislosti od konkrétnej školy od 700 do približne 1200 Eur. Pre porovnanie, v Českej republike v Brne na Masarykovej univerzite takéto pravidlo neplatí. Pre bakalárske a magisterské stupne máte „grátis“ jeden rok štúdia k trom, resp. dvom rokom štúdia. To znamená, že ak vás zo školy vyhodia po prvom semestri a budete chcieť ísť na inú školu v Českej republike nič nedoplácate, iba máte mínus jeden semester / rok, ktorý vám už štát zaplatil. Pozrime sa na to, ale z lepšej stránky. Ak sa vám na Slovensku stane, že ste prečerpali svoj štátny limit a hrozí vám platenie, ešte vždy môžete utiecť na zahraničnú vysokú školu a začať tam od nuly. A taktiež, môžeme byť radi, že nám je poskytnuté študovať na verejných vysokých školách viacmenej zadarmo. Buďme radi, že sme radi. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?